Sterilizácia – Sterilizáciou sa rozumie prerušenie vodiča reprodukčných buniek, čo sú v prípade samcov semenníkovody a sučiek vajíčkovody. Produkcia psích hormónov zostáva úplne rovnaká, fena teda ďalej hára a samec má naďalej záujem o fenky.
Pri sterilizácii teda fenka neotehotnie a pes nie je plodný. Sterilizácia však nezabraňuje chorobám vznikajúcich u sučiek a neznižuje riziko ich výskytu. Avšak v prípade sterilizácie môže byť fenka/pes naďalej plodný ak sa prerušenie vodiča reprodukčných buniek obnoví.
Kastrácia – Pod pojmom kastrácia rozumieme odstránenie orgánov produkujúcich pohlavné hormóny, čo sú u psov/samcov semenníky a u sučiek vaječníky. Kastrácia je proces nevratný,kastrovaný pes nemá záujem o hárajúce fenky a kastrovaná fenka nehára, teda nemôže byť nakrytá.
U feniek sú najčastejšími príčinami úhynu vo vyššom veku zápaly maternice , cysty či nádory vaječníkov a nádory na mliečnej žľaze. Pokiaľ maternicu a vaječníky odstránime, nemôže sa na týchto orgánoch vyvinúť žiadna patológia a zároveň zamedzíme produkcii pohlavných hormónov, ktorých pôsobenie na mliečnu žľazu je hlavným spúšťacím faktorom pre vznik rakoviny mliečnej žľazy. praxi. Je to naspoľahlivejší spôsob ako zabrániť háraniu a s tým súvisiacich problémov ako je falošná gravidita, nechcené šteniatka a pod.
Možnosti chirurgickej kastrácie feniek sú v zásade dve: ovariektomia – čo je odstránenie len vaječníkov, alebo ovariohysterektómia – odstránenie vaječníkov aj s maternicou. V prípade preventívnej kastrácie u zdravých feniek bez postihnutia maternice je úplne postačujúce odstránenie vaječníkov a ponechanie maternice, ktorá sa časom zmenší na drobný väzivový pruh, ktorý nespôsobuje žiadne problémy.
Často sa hovorí, že „fenka musí mať za život aspoň jeden krát šteniatka“. Výzkumy prevádzané na veľkých skupinách feniek, ktoré rodili 1x, viackrát a ani raz, ukázali, že medzi nimi nie je príliš veľký rozdiel medzi výskytom cýst a nádorov vaječníkov a maternice, zápalov maternice a nádorov mliečnej žlazy. Len u feniek, ktoré rodili viackrát, bol nižší výskyt hormonálne podmienenej cukrovky. Všetky tieto skupiny, ale výrazne zatienila skupina kastrovaných feniek. Výskyt hormonálne podmienenej cukrovky je takmer nulový. Čím skôr sa operácia prevedie, tým väčší je ochranný efekt proti nádorom mliečnej žľazy. Z výsledkov týchto výskumov vyplýva, že fenka naozaj nemusí mať ani raz za život šteňatá, ale ak s ňou už, alebo vôbec, nepočítame do chovu, je dobré nechať ju vykastrovať. Z hľadiska dokončenia telesného vývoja je vhodné kastrovať fenku až po dosiahnutí pohlavnej a fyzickej zrelosti, tj. po odznení 1.hárania. Ak sa zákrok vykonáva medzi 1.-2. háraním, je ochranný vplyv až 90%. Čiže riziko výskytu zhubného nádoru v mliečnej žľaze je o 90% nižšie, ako u nekastrovaných feniek. S každým ďalším háráním sa potom tento ochranný vplyv znižuje, až po 4. háranie, potom už zostáva rovnaký, zhruba 30%. Preto každému, kto si kúpi psiu dámu, by sa mal rozhodnúť, či bude chovateľom, alebo či uľahčí život sebe aj svojej fenke a nechá ju vykastrovať. Takto ošetrená fena nehárá, netrpí na falošné gravidity a nemusíte mať strach, že dôjde k nežiaducemu nakrytiu a že budete riešiť problém, ako nechcenú graviditu prerušiť, alebo čo s neplánovanými šteňatami.
– Ak ste chovateľom psov a vaša fenka je priamo určená na to, aby rodila budúcich šampiónov, alebo ak si len chcete vyskúšať, aké to je odchovať šteniatka, alebo ak túžite mať doma priameho potomka svojho psíka, potom to samozrejme vylučuje možnosť kastrácie fenky v ranom období medzi 1.-2. háráním. V takom prípade sa však odporúča vykonať kastráciu vo chvíli, keď sa rozhodnete s chovom skončiť, nech je to kedykoľvek. V zásade je možné fenku vykastrovať kedykoľvek, neodporúča sa zákrok vykonať pri práve prebiehajúcom háraní, pretože pohlavné orgány sú zväčšené a prekrvené, optimálne je vykonať kastráciu v čase anestru, teda najskôr jeden mesiac po háraní a najneskôr jeden mesiac pred očakávaným háráním. U rodokmeňových a zaregistrovaných feniek je plemennou knihou nariadené ukončenie chovu v 8., resp. 9. roku, podľa zaradenia fenky do chovnej triedy. V 9 -10 rokoch je väčšina psov ešte v dobrej kondícii a takéhoto chirurgického výkonu schopná. Je to podstatne nižšie riziko, ako keď je potom treba operovať 12-14 ročnú pre prebiehajúci zápal maternice. Je nutné si uvedomiť, že cez 50% súk má vo vyššom veku zdravotné problémy s maternicou, či vaječníkmi. Včas vykonanou operáciou tak doprajete svojej fenke pokojnú a bezpečnejšiú starobu.
Čo sa týka správania, vzhľadu a aktivity feniek, zostávajú takmer nezmenené. Musíme si uvedomiť, že všetky policajné alebo slepecké sučky sú kastrované a musia byť schopné a ochotné podávať vysoké výkony. A pre fenku je tento stav oveľa prirodzenejší ako aplikácia vysokých dávok umelých hormónov v antikoncepčných injekciách, ktoré majú obrovské množstvo nežiaducich účinkov, o to nebezpečnejších tým, že nebývajú navonok hneď vidieť a prejavia sa často až po dlhej dobe. Tieto lieky výrazne zvyšujú riziko cýst a nádorov vaječníkov, maternice a mliečnej žľazy, zápalov maternice, cukrovky, zlyhanie pečene a ďalších ochorení. Oproti tomu kastráciou uvedieme fenku do prirodzeného stavu pohlavného pokoja, v ktorom sa nachádza po väčšinu roka, ak zrovna nehárá.
Nevýhody kastrácie
Kastrácia prebieha vo veľkej väčšine prípadov bez problémov a fenky znášajú kastrácii veľmi dobre. Musíme si však uvedomiť, že sa jedná o chirurgický zákrok, a preto prináša určité riziká. Môže to byť riziko anestézie, krvácanie do dutiny brušnej, ponechanie operačného materiálu v dutine brušnej (rúška, nástroje, …), podviazanie močovodu, nekompletné odstránenie vaječníkov a tzv. pahýlová pyometra . Tieto komplikácie sú však znížené na minimum dodržaním všetkých operačných postupov – dôkladné predoperačné vyšetrenie, voľba vhodných anestetík, dôkladná príprava operačného poľa, použitie sterilných nástrojov, monitoring počas operácie i po nej a predovšetkým starostlivo a dôsledne uskutočnený vlastný operačný výkon.
Hlavné nevýhody, ktoré môžu po kastrácii nastať, sú obezita a močová inkontinencia feniek. Presné príčiny obezity po kastrácii nie sú známe, ale dá sa dobre zvládnuť zodpovedným prístupom majiteľa – zníženie kŕmnej dávky, špeciálne diéty pre kastrátov alebo diéty light a zvýšená pohybová aktivita. Podobne ani presné príčiny močovej inkontinencie po kastrácii nie sú známe. časť odbornej verejnosti má za to, že odstránením maternice sa menia tlakové pomery v malej panve, čo môže mať za následok inkontinenciu (pomočovanie). Vyskytuje sa v závislosti od plemena u asi 1-2% pacientok po kastrácii oboch typov. Niektoré z prameňov uvádza, že najmä u súk veľkých plemien má technika operácie vplyv na možný výskyt pooperačnej inkontinencie (nižšie riziko je pri ovariektómii a naopak vyššie pri ovariohysterektómii). Je zároveň známe, že zvierač močového mechúra je pod vplyvom estrogénov, teda vplyv na prípadne vzniknutú inkontinenciu má odstránenie vaječníkov, kde tieto hormóny vznikajú. Je však dôležité zdôrazniť, že výskyt pokastračnej inkontinencie vzhľadom na množstvo vykonaných zákrokov je nízky a prípadný problém nie je neriešiteľný. Ak sa vyskytne, dá sa väčšinou veľmi dobre medikamentózne ovplyvniť. pokastračná inkontinencia sa môže objaviť hneď, ale tiež až 10 rokov po kastrácii. Vyššie riziko je u súk vážiacich viac ako 20 kg.
