Kotercový kašeľ

Kotercový kašeľ, alebo aj infekčná laryngotracheitída, je akútne, veľmi nákazlivé ochorenie psov a v menšej miere mačiek. Postihuje hrtan, priedušnicu a priedušky.

Pôvodcom ochorenia sú vírusy (parainfluenza virus typ 2, adenovirus typ 2) a pridružená baktéria Bordetella bronchiseptica. Vírusy sa do organizmu dostávajú inhalačnou cestou – vdýchnutím, usadia sa v sliznici nosa a priedušnice. Svojím pôsobením na sliznicu pripravujú vhodnú „živnú pôdu“ pre baktérie, najmä Bordetella bronchiseptica. Najviac sú ohrozené psy vo väčších skupinách, kedže sa ochorenie veľmi rýchlo šíri vzduchom v populácii zvierat s veľkou koncentráciu (mestské sídliská, chovy, útulky a hotely atď), ale aj kontaminovanými napájacími miskami, rukami majiteľov atď.

Inkubačná doba je spravidla do 10 dní. Ochorenie väčšinou prebieha v ľahkej forme a spontánne odoznie v priebehu 1 týždňa. Prejavuje sa ako záchvatový kašeľ, pri ochorení spôsobenom kombináciou vírusov a baktérií dochádza k postihnutiu horných dýchacích ciest, čo sa môže prejaviť aj výtokom z nosa a očí. Objavuje sa vykašliavanie hlienu pripomínajúce pokus vydáviť uviaznuté cudzie teleso. Pri neliečení sa neskôr objavuje zvýšená teplota, nechutenstvo, apatia a môže viesť až k zápalu pľúc (najmä u mladých psov, nevakcinovaných a psov s oslabeným imunitným systémom). Aj u vakcinovaných psov je možnosť ochorenia, ale riziko a príznaky sú oveľa miernejšie a často si ich majiteľ ani nevšimne.

Liečba (terapia) ľahkej formy ochorenia nie je nutná a zviera sa uzdraví samo. Pri komplikovaných formách liečba trvá 1-2 týždne. Podávajú sa antibiotiká, antiflogistiká (lieky potláčajúce zápalovú reakciu), v prípade vykašliavania hlienov, aj expectorans (prípravky na vykašľávanie). Na liečbu dobre vplýva obmedzenie pohybu na chladnom vzduchu a fyzickej záťaže.

Prevenciou tohto ochorenia je vakcinácia, obmedzenie návštev priestorov s veľkou koncentráciou zvierat. Zvieratá sa vakcinujú od 6-tich týždňov veku. Po prvej vakcinácii v živote psa sa revakcínuje o 2-4 týždne, potom pravidelne v ročných intervaloch. Je možné vakcinovať aj intranazálne už od 2 týždňov veku bez revakcinácie, len s každoročným opakovaním.

Kastrácia mačiek

Prečo dať kastrovať vašu mačku?

Mačka po kastrácii bude viac doma, znižuje sa možnosť úrazu, chorôb,  nestáva sa šíriteľom parazitov, nerodí viac nechcené mačiatka!

Kastrácia v mladom veku do 7 mesiacov je prevenciou nádorov, zápalov maternice. Kastrovaný kocúr sa netúla, nebije, neznačkuje teritórium. Vaša mačka bude lovíť myši, je prítulná, pri dostatku pohybu a vyváženou stravou nehrozí obezita, zmena povahy.

Kocúra kastrujeme po 1roku. U mačiek po pôrode mesiac po odstave posledných mačiatok!

Čo znamená kastrácia pre majiteľa?  Mačku doveziete ráno po 12-tich hodinovej hladovke, vhodné je odčervenie 2 týždne vopred. Narkóza a zákrok trvá cca 1 hodinu. Následne po 10 dňoch veberieme stehy.

Výber psa

“Aké plemeno? Čistokrvného psíka, alebo kríženca? Fenku, či psíka? Šteniatko, či dospelého? Krátkosrstého? Psíka z útulku alebo od chovateľa? Dlhosrstého? Kastrovaného? Bude žiť v byte, alebo na záhrade? Aké poslanie by mal plniť? Bude to psík na stráženie objektu, alebo náš spoločník? Kto ho bude vychovávať? Akým spôsobom ho budeme kŕmiť? atd …

Otázok je dosť a odpovede na ne sa stávajú aktuálnymi v rôznom poradí podľa toho, ako psík dospieva. Aké je teda  odporúčanie?  Hlavné je uvedomiť si, že nie každý pes, ktorý sa mi páči, musí byť práve tým najlepším spoločníkom pre mňa. Je dôležité, aby môj životný štýl ladil s potrebami psíka. V inom prípade začínajú prevažovať nevýhody zlého výberu, my zabúdame, prečo sme si psa kupovali a dominuje frustrácia, nepohoda, snaha zbaviť sa nežiaduceho člena rodiny. Preto vždy pri výbere nového psíka zabudnite na módne trendy, reklamy a filmy, v ktorých Vás okúzlilo to, či ono plemeno. Pes žije priemerne 10 rokov, ako sa tým zmení váš život? Zvažujte aj svoju povahu,  spôsob trávenia voľného času.   Kríženec alebo čistokrvný pes? U krížencov sa často nedá dopredu odhadnúť, ako sa psík povahovo a temperamentom (niekedy aj vzrastom) vyvinie… Opäť však platí, že ten, kto sa v psoch vyzná, dokáže po pár hodinách povahu, temperament a potreby psa odhadnúť. Čistokrvné plemeno dáva záruku istých predpokladov, ale tiež sa jedinec od jedinca líši.Fenku alebo psa? Pri tomto rozhodovaní platia všeobecné pravidlá. Sučky sú väčšinou milšie, ľahšie ovládateľné. U suky nezabudnime na háranie, ktoré prebieha dvakrát do roka a môže sa stať miernou komplikácií.  Pes / samec – je často dominantnejší, vyžadujúce pevnejšiu ruku  Ideálny vek je 8 týždňov. Vedú k tomu rôzne dôvody. Prvým je psychika šteniatka, ktorá je v období medzi 6. – 12. týždňom veku najpodstatnejšie. Vo veku 6-8 týždňov šteniatko ešte potrebuje spoločnosť súrodencov a matky, učí sa sociálnym návykom, ale fixuje si už aj podnety zvonku, formuje sa vzťah k človeku. Vo veku 8 týždňov je pripravené presťahovať sa do novej rodiny, kde sa vytvára pevná väzba na členov svojej novej svorky (zo zdravotného aspektu – absolvovalo už prvé očkovanie). Nezabudnime, že v tomto veku (do 12. týždňa) fixujeme u psíka množstvo podvedomých podnetov a vytvára sa aj množstvo fóbií, ktoré v rôznej podobe vyplávajú na povrch až neskôr!

Často sa sami zamýšľame nad tým, že chceme od mláďaťa iného živočíšneho druhu, aby začalo akceptovať naše podmienky typu: poď sem, tam nechoď, teraz spíme, teraz ideme von, toto môžeš hrýzť, toto nesmieš atď. Pes je schopný tomu všetkému porozumieť, ak sú tieto podmienky nemenné, konštantné a ak tieto informácie dostáva postupne . Preto kupujte psy do stabilných, vyrovnaných rodín s pevným režimom a jasným “alfa-vlkom” – v ľudskej reči: vodcom, ktorý malé šteňa naučí chápať náš svet.

S dospelým psom kupujeme  psa i jeho zlozvyky, možné zlé skúsenosťi. V neposlednom rade pomyslite na náklady za stravu, dane, veterinárnu starostlivosť,  atď.

Snažte sa vžiť do duše štvornohých bytosti, ktoré si nevyberajú Vás, ale naopak. Vy si vyberáte ich a vnutíte im svoju prítomnosť. Opýtajte sa:  Som ja ten človek, ktorý to zviera urobí šťastným? ” Ak je odpoveď-áno potom je to jasné a pes Vám to oplatí svojou vernosťou a celoživotným priateľstvom.

 

Pes je nádherný, zábavný, verný a milujúci tvor. Život bez psa je možno jednoduchší, ale s ním je zaujímavejší a pestrejší. Láska, priateľstvo a oddanosť psa sú nenahraditeľné. Pes vám dovolí zabudnúť na starosti a trápenia. Viete, že sa na vás doma určite niekto teší…

Kastrácia psov

Sterilizácia – Sterilizáciou sa rozumie prerušenie vodiča reprodukčných buniek, čo sú v prípade samcov semenníkovody a sučiek vajíčkovody. Produkcia psích hormónov zostáva úplne rovnaká, fena teda ďalej hára a samec má naďalej záujem o fenky.
Pri sterilizácii teda fenka neotehotnie a pes nie je plodný. Sterilizácia však nezabraňuje chorobám vznikajúcich u sučiek a neznižuje riziko ich výskytu. Avšak v prípade sterilizácie môže byť fenka/pes naďalej plodný ak sa prerušenie vodiča reprodukčných buniek obnoví.

Kastrácia – Pod pojmom kastrácia rozumieme odstránenie orgánov produkujúcich pohlavné hormóny, čo sú u psov/samcov semenníky a u sučiek vaječníky. Kastrácia je proces nevratný,kastrovaný pes nemá záujem o hárajúce fenky a kastrovaná fenka nehára, teda nemôže byť nakrytá.

U feniek sú najčastejšími príčinami úhynu vo vyššom veku zápaly maternice , cysty či nádory vaječníkov a nádory na mliečnej žľaze. Pokiaľ maternicu a vaječníky odstránime, nemôže sa na týchto orgánoch vyvinúť žiadna patológia a zároveň zamedzíme produkcii pohlavných hormónov, ktorých pôsobenie na mliečnu žľazu je hlavným spúšťacím faktorom pre vznik rakoviny mliečnej žľazy.  praxi. Je to naspoľahlivejší spôsob ako zabrániť háraniu a s tým súvisiacich problémov ako je falošná gravidita, nechcené šteniatka a pod.

Možnosti chirurgickej kastrácie feniek sú v zásade dve: ovariektomia – čo je odstránenie len vaječníkov, alebo ovariohysterektómia – odstránenie vaječníkov aj s maternicou. V prípade preventívnej kastrácie u zdravých feniek bez postihnutia maternice je úplne postačujúce odstránenie vaječníkov a ponechanie maternice, ktorá sa časom zmenší na drobný väzivový pruh, ktorý nespôsobuje žiadne problémy.

Často sa hovorí, že „fenka musí mať za život aspoň jeden krát šteniatka“. Výzkumy prevádzané na veľkých skupinách feniek, ktoré rodili 1x, viackrát a ani raz, ukázali, že medzi nimi nie je príliš veľký rozdiel medzi výskytom cýst a nádorov vaječníkov a maternice, zápalov maternice a nádorov mliečnej žlazy. Len u feniek, ktoré rodili viackrát, bol nižší výskyt hormonálne podmienenej cukrovky. Všetky tieto skupiny, ale výrazne zatienila skupina kastrovaných feniek. Výskyt hormonálne podmienenej cukrovky je takmer nulový. Čím skôr sa operácia prevedie, tým väčší je ochranný efekt proti nádorom mliečnej žľazy. Z výsledkov týchto výskumov vyplýva, že fenka naozaj nemusí mať ani raz za život šteňatá, ale ak s ňou už, alebo vôbec, nepočítame do chovu, je dobré nechať ju vykastrovať. Z hľadiska dokončenia telesného vývoja je vhodné kastrovať fenku až po dosiahnutí pohlavnej a fyzickej zrelosti, tj. po odznení 1.hárania. Ak sa zákrok vykonáva medzi 1.-2. háraním, je ochranný vplyv až 90%. Čiže riziko výskytu zhubného nádoru v mliečnej žľaze je o 90% nižšie, ako u nekastrovaných feniek. S každým ďalším háráním sa potom tento ochranný vplyv znižuje, až po 4. háranie, potom už zostáva rovnaký, zhruba 30%. Preto každému, kto si kúpi psiu dámu, by sa mal rozhodnúť, či bude chovateľom, alebo či uľahčí život sebe aj svojej fenke a nechá ju vykastrovať. Takto ošetrená fena nehárá, netrpí na falošné gravidity a nemusíte mať strach, že dôjde k nežiaducemu nakrytiu a že budete riešiť problém, ako nechcenú graviditu prerušiť, alebo čo s neplánovanými šteňatami.

– Ak ste chovateľom psov a vaša fenka je priamo určená na to, aby rodila budúcich šampiónov, alebo ak si len chcete vyskúšať, aké to je odchovať šteniatka, alebo ak túžite mať doma priameho potomka svojho psíka, potom to samozrejme vylučuje možnosť kastrácie fenky v ranom období medzi 1.-2. háráním. V takom prípade sa však odporúča vykonať kastráciu vo chvíli, keď sa rozhodnete s chovom skončiť, nech je to kedykoľvek. V zásade je možné fenku vykastrovať kedykoľvek, neodporúča sa zákrok vykonať pri práve prebiehajúcom háraní, pretože pohlavné orgány sú zväčšené a prekrvené, optimálne je vykonať kastráciu v čase anestru, teda najskôr jeden mesiac po háraní a najneskôr jeden mesiac pred očakávaným háráním. U rodokmeňových a zaregistrovaných feniek je plemennou knihou nariadené ukončenie chovu v 8., resp. 9. roku, podľa zaradenia fenky do chovnej triedy. V 9 -10 rokoch je väčšina psov ešte v dobrej kondícii a takéhoto chirurgického výkonu schopná. Je to podstatne nižšie riziko, ako keď je potom treba operovať 12-14 ročnú pre prebiehajúci zápal maternice. Je nutné si uvedomiť, že cez 50% súk má vo vyššom veku zdravotné problémy s maternicou, či vaječníkmi. Včas vykonanou operáciou tak doprajete svojej fenke pokojnú a bezpečnejšiú starobu.

Čo sa týka správania, vzhľadu a aktivity feniek, zostávajú takmer nezmenené. Musíme si uvedomiť, že všetky policajné alebo slepecké sučky sú kastrované a musia byť schopné a ochotné podávať vysoké výkony. A pre fenku je tento stav oveľa prirodzenejší ako aplikácia vysokých dávok umelých hormónov v antikoncepčných injekciách, ktoré majú obrovské množstvo nežiaducich účinkov, o to nebezpečnejších tým, že nebývajú navonok hneď vidieť a prejavia sa často až po dlhej dobe. Tieto lieky výrazne zvyšujú riziko cýst a nádorov vaječníkov, maternice a mliečnej žľazy, zápalov maternice, cukrovky, zlyhanie pečene a ďalších ochorení. Oproti tomu kastráciou uvedieme fenku do prirodzeného stavu pohlavného pokoja, v ktorom sa nachádza po väčšinu roka, ak zrovna nehárá.

Nevýhody kastrácie

Kastrácia prebieha vo veľkej väčšine prípadov bez problémov a fenky znášajú kastrácii veľmi dobre. Musíme si však uvedomiť, že sa jedná o chirurgický zákrok, a preto prináša určité riziká. Môže to byť riziko anestézie, krvácanie do dutiny brušnej, ponechanie operačného materiálu v dutine brušnej (rúška, nástroje, …), podviazanie močovodu, nekompletné odstránenie vaječníkov a tzv. pahýlová pyometra . Tieto komplikácie sú však znížené na minimum dodržaním všetkých operačných postupov – dôkladné predoperačné vyšetrenie, voľba vhodných anestetík, dôkladná príprava operačného poľa, použitie sterilných nástrojov, monitoring počas operácie i po nej a predovšetkým starostlivo a dôsledne uskutočnený vlastný operačný výkon.

Hlavné nevýhody, ktoré môžu po kastrácii nastať, sú obezita a močová inkontinencia feniek. Presné príčiny obezity po kastrácii nie sú známe, ale dá sa dobre zvládnuť zodpovedným prístupom majiteľa – zníženie kŕmnej dávky, špeciálne diéty pre kastrátov alebo diéty light a zvýšená pohybová aktivita. Podobne ani presné príčiny močovej inkontinencie po kastrácii nie sú známe. časť odbornej verejnosti má za to, že odstránením maternice sa menia tlakové pomery v malej panve, čo môže mať za následok inkontinenciu (pomočovanie).  Vyskytuje sa v závislosti od plemena u asi 1-2% pacientok po kastrácii oboch typov. Niektoré z prameňov uvádza, že najmä u súk veľkých plemien má technika operácie vplyv na možný výskyt pooperačnej inkontinencie (nižšie riziko je pri ovariektómii a naopak vyššie pri ovariohysterektómii). Je zároveň známe, že zvierač močového mechúra je pod vplyvom estrogénov, teda vplyv na prípadne vzniknutú inkontinenciu má odstránenie vaječníkov, kde tieto hormóny vznikajú. Je však dôležité zdôrazniť, že výskyt pokastračnej inkontinencie vzhľadom na množstvo vykonaných zákrokov je nízky a prípadný problém nie je neriešiteľný. Ak sa vyskytne, dá sa väčšinou veľmi dobre medikamentózne ovplyvniť. pokastračná inkontinencia sa môže objaviť hneď, ale tiež až 10 rokov po kastrácii. Vyššie riziko je u súk vážiacich viac ako 20 kg.

Análne žľazy

Análne žľazy bývajú príčinou častého trápenia psov i ich majiteľov.

Análne žľazy, alebo aj análne váčky sú párové kožné výdute umiestnené po oboch stranách konečníka. Každá má samostatný vývod vyúsťujúci po stranách konečníkového zvierača zhruba v polohe zodpove-dajúcej štvorke a osmičke na ciferníku hodín, kde ich je možné pozorovať ako malé dierky. Ich funkciou je vytvárať a zhromažďovať zapáchajúci sekrét, ktorý sa za normálnych okolností vylučuje von pri tlačení stolice a hrá úlohu ako pachová stopa v komunikácii medzi psami.Množstvo, zápach, farba a konzistencia sekrétu je veľmi rôznorodá. Prítomnosť krvi, hnisu, zrazenín môže naznačovať infekciu váčku. Tuhá či pastovitá konzistencia sekrétu môže upchať vývody. Veľkosť žliazky je daná veľkosťou zvieraťa a množstvom náplne. U malého psa sú obyčajne porovnateľné k hrášku či čerešni…u cca 30 kg veľkého psa dosahujú veľkosť slivky. Normálna zdravá žľaza je mäkká, nebolestivá, viac alebo menej naplnená tekutým žltohnedým nepríjemne zapáchajúcim obsahom. To je všetko v poriadku.

Akákoľvek bolestivosť v oblasti konečníka, vykusovanie srsti, „ekzém“ v bedrovej oblasti, bolesť pri zdvíhaní chvosta, nadmerné olizovanie, sánkovanie zadkom po zemi, bolestivosť pri stolici by nás malo upozorniť na možný problém spojený s análnymi žliazkami. Musím však podotknúť, že podobné prejavy má viac chorôb.

Obyčajne zápalu predchádza preplnenie žliazky. Dôvodov môže byť mnoho. Zvýšená tvorba sekrétu, riedka stolica, ktorá potom nevytvára tlak na žliazku pri pasáži konečníkom, starší psík s atóniou zvierača atd.…Sekrét sa zahustí, prípadne obsahuje i krv a hnis, ktoré upchajú vývod žľazy. Zápal môže zostať ohraničený a lokalizovaný len v análnej žľaze alebo sa rozšíri na okolité mäkké tkanivo a spôsobiť celkové ochorenie, horúčku, zvýšený výskyt bielych krviniek, zápal svalov priliehajúcich k análnej žľaze, reakcia miazgových uzlín, atd., prípadne fistulácia (prasknutie žľazy) cez kožu smerom na povrch alebo i v podkoží.

 Najjednoduchším štádiom je preplnenie žliazky hustým obsahom (porovnateľný so zubnou pastou). V tomto prípade postačí preplach a aplikácia antiseptického gélu v oblasti konečníka bez použitia antibiotík.

Bolesť v oblasti chvosta, bolesť pri kalení: (Tu musíme myslieť aj na zápchu, úraz chvosta, zranenie v bedrovej oblasti, perineálnej hernie, neoplázií, zúženie konečníka, choroby prostaty, atď …)

Ak  sekrét zo žliaz nemôže byť uvoľnený  normálne, potom  môže nahromadenie viesť k infekcii alebo abscesu.
Zviera je nepokojné,často si líže konečník a okolie. Miesto postupne opuchne a je bolestivé, koža v mieste opuchu sčervená. Pokiaľ sa hromadiaci sekrét nemá možnosť dostať von prirodzenou cestou, prevalí sa von v mieste, kde je koža najtenšia, prípadne váčok praskne do podkožia. Takýto proces často sprevádza sekundárna infekcia a je potrebná návšteva u veterinára. Niekedy sú chronické prblémy s váčkami súčasťou iného -primárneho problému. Príkladom sú alergie, parazity, autoimunitné ochorenia, kožné infekcie, hormonálne poruchy a nádory.

Preventívna starostlivosť o análne žľazy spočíva v ich vyprázdňovaní. Frekvencia závisí individuálne od jedinca.